Zaujímavosti

Dojo

Dojo (čítaj dódžo) – „miesto pre stretnutie sa s cestou“

Základnými hodnotami dojo sú zodpovednosť, spolupráca, disciplína, poriadok, zdvorilosť a dôvera v cieľ, o ktorý sa študenti a učitelia snažia.

Zdanlivo nekonečná rozloha zeme si cení individualizmus a zavádzanie nových spôsobov. Na druhej strane Japonsko malo k dispozícií obmedzené možnosti vzhľadom na veľkosť územia a ešte k tomu rozložené na ostrovy.. Ľudia  žili v úzkom kontakte. Dôsledkom toho vzniklo spoločenstvo uctievajúce poriadok, súlad a právo. Človek žijúci vo veľkom skoro až neobmedzenom priestore, aj keby bol najkonzervatívnejší, bude nedôverčivý voči autorite a ostražitý k čomukoľvek, čo obmedzuje jeho slobodu. Priemerný japonec vidí autoritu ako nevyhnutnú pre prežitie spoločnosti, poslušnosť k autorite ako formu spolupráce a nie nátlaku. Pochopenie koncepcie podrobenia sa autorite a potrebám spoločenstva má zásadný význam pre pochopenie japonskej povahy. Tento význam je tiež dôležitý pre pochopenie významu a hodnoty aikido dojo (a nielen aikido dojo).

Pôvodne bolo dojo doplnkom chrámových komplexov a prináležala náboženským skupinám. Časom sa začalo používať názov dojo aj pre miesta, kde boli študované aj nenáboženské disciplíny. Ďalším veľmi prínosným vplyvom v dojo moderných bojových umení je etiketa. Tá vychádzala z vojenského prostredia (najpravdepodobnejšie by sa dalo povedať, že na celom svete je obdobná). Nemálo dôležité je pripomenúť, že vo všetkých dojo bola vyžadovaná slušnosť a prísne dodržiavanie etikety. Každá uzavretá spoločnosť sa bez zdvorilosti a ohľadov stane neznesiteľnou. Formálne dodržiavanie etikety pomáhajú udržať chovanie človeka v patričných medziach v ktoromkoľvek okamihu.

Pretože aikido je bojovým umením, ktorého úlohou je zdokonaľovanie sa vo fyzickej a v neposlednej rade mentálnej úrovne prelínajú sa v aikido dojo prvky vojnového umenia s náboženským. Pozor však, aikido nie je náboženstvo, nemá žiadne doktríny alebo dogmy, je to cesta hlbokého duchovného usilovania fyzického cvičenia. Jedno dopĺňa druhé a naopak.

Aj napriek spolupráci v dojo je dôležité si nezamieňať  poriadok s demokraciou. Zostupnou hierarchiou od sensei-a, cez starších žiakov (sempai) až po mladších žiakov (kohai) musí fungovať reťazec poslušnosti a pokory, posilnený vzájomným rešpektom. Hierarchia v dojo v žiadnom prípade nepopiera základný rešpekt, ktorý by ste mali preukazovať všetkým ľudským bytostiam, s ktorými prichádzate do styku. Dobrá technika neospravedlňuje nezrelé a nízke chovanie. Bez chovania podľa pravidiel by sa dojo zmenilo na džungľu a to čo by malo byť snahou o zdokonaľovanie sa stáva nebezpečným cvičením.

(z knihy „Princípy aikido“)

Dojo (klikni pre zväčšenie):

Hakama

Je to typ tradičného japonského oblečenia - široká suknica (nohavice).

Sedem záhybov na hakame symbolizuje sedem cností budo.

Predné záhyby:   
JIN (džin) = láskavosť
GI = česť alebo spravodlivosť
REI = zdvorilosť a etiketa
CHI (či) = vedomosť, inteligencia
SHIN (šin) = úprimnosť

Zadné záhyby:
CHU (ču) = oddanosť
KOH = úcta

CHU a KOH – symboly vychádzajúca zo starého japonského mýtu o spojení Japonska - dva zadné záhyby predstavujú bohov vojny - Take-Mikazuchi-no-Kami a Futsu-Nushi-no-Kami a KOSHI-ITA predstavuje bohyňu slnka, ktorá obidva záhyby spojuje. Celok tj. KOSHI - ITA a záhyby CHU a KOH predstavujú princíp harmónie WA

Tieto hodnoty nájdeme u všetkých významných samurajoch v minulosti. Hakama nás núti premýšľať o pravej podstate bušido. Obliekať si ju symbolizuje tradície, ktoré nám odovzdávali z generácií na generáciu.

V minulosti sa hakama obliekala ako súčasť cvičebného úboru a hlavne kvôli symbolike, ktorú predstavuje. Dnes je to symbol technickej hodnosti „yudansha“. Nosenie hakama sa v jednotlivých organizáciách môže líšiť, avšak najčastejšie býva hakama nosená od 1. danu. V niektorých prípadoch je povolené nosenie od 2. kyu.

Ako sa skladá hakama (klikni pre zväčšenie):

Zbrane v aikido

V Aikido sa používajú bokken - „čítaj boken“ (drevený meč), jo – „čítaj džo“ (drevená palica) a tanto (drevený nôž). Tieto tri zbrane tvoria celkový repertoár systému aikido z hľadiska princípu obrany proti nim aj princípu obrany ich prostredníctvom.

Možno si dávate otázku : ...prečo máme cvičiť s mečom alebo s inými zbraňami, keď neštudujeme meč alebo palicu ale princíp? Prečo používať starobylé zbrane, ktoré nemajú v dnešnej dobe zmysel? Veď proti najjednoduchšej strelnej zbrani nemajú žiaden význam.“ Čo sa týka účelnosti proti strelným zbraniam máte pravdu. Ale aj napriek tomu cvičenie zo starými zbraňami má svoj význam. Práca s nimi Vám môže ozrejmiť to, čo ťažko odhalíte pri práci bez nich. Zvyšujú Vašu intenzitu cvičenia. Učia Vás ovládať agresiu, je vždy bolestnejšie byť zasiahnutý bokken-om alebo Jo, a to je to čo Vás učí ovládať silu vo Vás. Budete sami seba chrániť viac a pritom budete myslieť aj na partnera, aby ste mu neublížili. Tým pádom budete zdokonaľovať svoju sústredenosť a úctu voči partnerovi. Zbrane sú ideálny korektor pohybu a kontroly. Zbrane Vás učia pokore.

A samozrejme najdôležitejší aspekt zbraní je ten starobylý – sú to zbrane „osobné“. Nie ako nejaká raketa vystrelená z inej strany zemegule. Tu ste voči partnerovi priamo a nie niekde, kde ani nevidíte dôsledok útok. Samozrejme nezabudnite na to, že sa nezabíjame a ani si to neprajeme.
Takže ak zhrnieme všetko dohromady zbrane sú prostriedkom k trénovaniu ducha a zušľachťovaniu vedomia.

Bokken – drevený meč

bokken

bokken - štandardný

bokken - suburi

katana

Jo – drevená palica (asi 130 cm dlhá tyč)

Tanto – drevený nôž