Milovníci aikido privítali nedávno hneď dve takéto osobnosti najskôr zavítal do Prahy IKEDA sensei (7. dan) a po ňom pricestoval do Brna TAMURA sensei (8. dan). A hoci bol ich program poriadne nabitý, našu ponuku na rozhovor neodmietol ani jeden z nich. Ako prvému dajme preto slovo MASATOMI IKEDOVI (nar. 8.4.1940 v Tokiu), zodpovednému technickému vedúcemu švajčiarskeho Aikikai a zároveň i technickému riaditeľovi Českej asociácie aikido.
(Interview s jedným z najobľúbenejších žiakov Moriheia Ueshibu Nobuyoshi Tamurom prinesieme v niektorom z ďalších čísel BUDO JOURNALU.)
B.J.: Mohli by ste nám najskôr priblížiť vaše prvé kontakty s aikido?
M.I.: – Moja cesta Budo sa začala v ôsmich rokoch tréningom judo. Keď som mal osemnásť, zatúžil som robiť sumo. V rovnakom čase som však objavil aj aikido, takže v nasledujúcom období, teda počas štúdia telesnej výchovy a športu na univerzite Nihon Taiku Daigaku, som trénoval všetky tri bojové umenia – judo, sumo i aikido.
B.J.: Napokon vám však najviac prirástlo k srdcu posledné z nich…
M.I.: V roku 1964 som získal vysokoškolský diplom a myslel som si, že bude zo mňa učiteľ telesnej výchovy. Aikido sa však stávalo pre mňa čoraz dôležitejším, preto keď ma môj majster Tada sensei povolal do Talianska, odcestoval som na Apeninský polostrov. Tam som vyučoval aikido asi päť rokov, no potom som sa vrátil do Japonska, pretože som cítil, že je toho ešte veľa, čo sa musím naučiť, aby mohol byť zo mňa dobrý učiteľ aikido. O sedem rokov neskôr ma Hombu Dojo vyzvalo opäť vycestovať do Európy, konkrétne do Švajčiarska, kde pôsobím dodnes a kde mám aj vlastné dojo.
B.J.: Vráťme sa však ešte do obdobia, kedy ste aikido len spoznávali. Čím vás upútalo natoľko, že ste mu dali prednosť pred judo i pred sumo, ktoré sa teší v krajine vychádzajúceho slnka mimoriadnej obľube?
M.I.: Aikido som si vybral preto, lebo v živote hľadám cestu Do. A aikido je odpoveďou na otázku hľadania tejto cesty. Je v ňom všetko. Čo som hľadal v podstate Budo, našiel som v aikido. Neviem, ako sa na to pozerajú iní, ale pre mňa je to tak. Počas štúdia telovýchovy na univerzite som sa učil, ako používať svoje telo a ako sa správať. Táto výchova je obsiahnutá aj v aikido, dokonca v oveľa väčšej miere, ako sa vyučovala na univerzite. A to je to, čo ma zaujíma. Aikido nie je totiž len sebaobrana. Chápať ho iba ako bojové umenie, ktoré nám pomáha pri napadnutí brániť sa, by bolo veľmi jednoduché. Prirodzene, počas tréningu sa učíme najmä obranné techniky, ale v hĺbke je tam niečo, čo sa dá použiť pre život, životnú cestu. V technikách aikido je aj filozofia a umenie, čo začiatočník spozná len veľmi ťažko.
B.J.: Ako by ste dnes, po rokoch tréningu, charakterizovali aikido?
M.I.: Je to kompletné Budo. Aikido vysvetľuje, čo je to Budo.