Ikeda Masatomi

Kto z vás si ju dokáže predstaviť? 

Hoci ju predvádzam pri všetkých stážach, je pre vás ťažké spojiť si techniku ​​s jej názvom, ako je tomu u iných techník ako tenchinage, iriminage alebo kotegaeshi. Uviedol by som tri dôvody, prečo tomu tak je:

1. Genkei kokyunage je názov súkromný, nie názov bežný vo svete aikido.
2. Táto technika sa nazýva inak.
3. Táto technika nemá svoje vlastné meno.

Čo je teda technika genkei kokyunage? 

Ide o techniku, ktorá sa pravidelne cvičí pre rozvíjanie energie (kokjúrjoku) potrebnej na praktizovanie techník aikido. Je vám tiež známa ako technika pre kokjúho odvodená od katate ryotetori (9. forma). Hoci ide o techniku ​​veľmi dobre známu všetkým starším praktikantom aikido, je ťažké vám ju vysvetliť bez ukážky. Tretí z vyššie uvedených dôvodov je zreteľne dôvod hlavný – táto technika nemá meno. Niekto môže namietať, že sa volá kokyunage. Skutočne sa jej od začiatku praktizovania kokyunage hovorilo kokjúho. Názov kokyunage však nie je pre túto techniku ​​špecifický. Užíva sa pomocne, pretože iný názov nemá. Kokyunage je všeobecné pomenovanie pre všetky techniky aikido. Techniky iriminage, alebo kogaeshi sú tiež “kokyunage”. Termínom kokyunage sa označujú bezmenné techniky, aby sa odlíšili od tých, ktoré svoj názov majú. Niekto by mohol namietať, že sa táto technika nazýva kokjúho. Ale ako som vyššie uviedol, kokjúho nie je nič iné ako technika na rozvíjanie energie potrebnej na praktizovanie technik aikido. Pre Japoncov alebo pre tých, ktorí ovládajú ich jazyk, je určite význam termínu kokjuho jasný, čo nie je prípad ostatných. Jasné však je, že táto technika nemá žiadny názov.

Prečo táto technika nemá žiadny názov?

Je zaujímavé o tom uvažovať. Rád by som najskôr vysvetlil, prečo som ju nazval genkei kokyunage a prečo tomu prikladám taký veľký význam. Spočiatku som ju tak nazýval preto, že pracovať s niečím bez mena je nepraktické. Keď sa technika nejako volá, je možné o nej prednášať bez toho, aby som ju musel predvádzať. Presne tak sa používajú názvy pri rozhovore a pri čítaní. Ak sa však používa názov kokyunage, nevie sa o akú techniku sa jedná. Je potrebné dávať doplňujúci výklad: “Mal by som radšej kokyunage, ktoré sa používa od začiatku praktizovania kokjúho”. Mohol som zjednodušiť situáciu tým, že som ho nazval genkei kokyunage. Nebol to prirodzene hlavný dôvod, prečo som ju tak nazval. Urobil som to vtedy, keď som si uvedomil obsah a význam tejto techniky.

Rád by som vám položil jednu otázku: 

Ako hodnotíte tenchinage? 

Podľa môjho názoru je tenshinage ideálne pre pochopenie ducha techniky, a to ako vo vzťahu k nácviku, ako aj k praktikantovi. Je to technika, ktorá patrí do kurzu pre začiatočníkov, pretože sa ľahko vysvetľuje a ľahko sa učí. Považujem tenchinage za jednu z najdôležitejších technik aikido. Čím viac ju cvičím, tým viac sa toto moje presvedčenie posilňuje. Keď to preženiem je to pre mňa technika par excellence. V tejto súvislosti je genkei kokyunage porovnateľná s tenchinage. Chápem tieto dve techniky ako dve časti jedného celku – jednu od druhej neoddeliteľnú. Keby sa tenchinage a genkei kokyunage porovnali a prisúdil sa im rovnaký význam, nebolo by také ťažké združiť techniky aikido do jedného systému. Genkei kokyunage je teda významná technika. Tieto dve techniky musíme dôkladne praktizovať, aby sme ich zdokonalili. Názov genkei kokyunage, ktorý som tejto technike dal, znamená “najvýznamnejšia zo všetkých techník”. Nazval som ju tak preto, že som o tom presvedčený. Väčšina Japoncov slovom “gen” rozumie “počiatok” a len vzácne mu dávajú ten význam, ktorým mám v skutočnosti na mysli ja. Obyčajne keď technika dostane svoje meno, znamená to, že je dôležitá. A pretože je dôležitá, chráni sa a odovzdáva sa ďalej pod svojim názvom.

Prečo doteraz nikto nepomenoval genkei kokyunage, keď je v porovnaní s inými technikami ešte dôležitejšie? 

Je mi to naozaj záhadou. Rád by som uviedol niekoľko úvah o možných dôvodoch.

          1. Nepovažuje sa za to, za čo ju považujem ja. 

A to určite nie je správne. Nedostatok pozornosti tejto technike a jej podceňovanie by spôsobili nezrelosť mnohých praktikantov.

          2. Dôvod je možno jednoduchší. Nie je ľahké nájsť pre túto techniku ​​vhodný názov. 

S týmto názorom sa trochu viac priblížime pravde. Je to tak, že odmietame nazývať ju “kokyunage”. Ak neberieme na zreteľ nedorozumenia, ktoré vznikajú otázkou „ktoré kokyunage?“ Názov kokyunage ju dokonale pokrýva. Ja sám som ju provizórne pomenoval genkei kokyunage, aby som sa vyhol nedorozumeniam, ale nie som ešte úplne spokojný, aj keď moja cesta k tomuto pomenovaniu bola dlhá. Na rozdiel od genkei kokyunage je tenchinage technika, ktorá so svojim názvom tvorí jeden celok. Žiadne iné meno nevystihne tak dobre jej obsah. V slove tenshi (nebo-zem) si možno predstaviť filozofickú hĺbku. Ak je genkei kokyunage technika porovnateľná s tenchinage a musí preto byť starostlivo praktizovaná, musí dostať meno, ktoré nesmie byť menej významné ako meno tenchinage. Ak je tomu tak, potom sa pomenovanie techniky genkei kokyunage stáva ešte zložitejšie.

          3. Keď sa hovorí o technikách aikido, alebo keď sa hodnotia, je možné si predstaviť, že nenastane potreba zmieňovať sa o genkei kokyunage. 

Ak uvážime, že sú iné techniky, ktoré svoj názov majú a ktoré nie sú menej významné ako genkei kokyunage. Je možné, že je možné pomocou takzvaných štyroch veľkých techník aikido – ikkyo, kotegaeshi, iriminage a shihonage – vysvetliť a hodnotiť všetky techniky aikido. S presvedčením, že tieto techniky sú základné a rozhodujúce techniky aikido, by nebolo potrebné genkei kokyunage zdôrazňovať a pomenovávať. Ale keď sa vysvetľuje, prečo sú ikkyo, kotegaeshi, iriminage a shihonage základné a posledné tajné techniky, a teda esencia aikido, pripomína sa genkei kokyunage vždy v súvislosti s tenchinage. Prostredníctvom týchto techník sa určuje hodnota, postavenie a zmysel štyroch spomínaných techník. Tento zložitý úsek by som rád vysvetlil pri inej príležitosti.

          4. Genkei kokyunage nebolo pomenované, pretože to je tajná technika.

Čo si myslíte o tomto argumente? V iných tradičných budó sú dodnes školy, kde sa praktizujú pravé techniky v takých formách, ktoré nezasvätené osoby nerozoznajú. Vysvetlím to napríklade tenchinage a genkei kokyunage. Pomenujeme napríklad tenchinage, postrehnuteľnú techniku ​​(omote-no-waza), a praktizujeme ju ako cvičebnú techniku. K tomu je nutné zvládnuť genkei kokyunage, nepostrehnuteľnú techniku ​​(ura-no-waza), aby sme zlepšili tenchinage, a tá sa tak stala skutočnou technikou, ktorá je v praxi účinná. Neviem, či genkei kokyunage bola tradovaná iba ústne a chovaná ako tajná, bezmenná technika. Môžem naopak jasne vyhlásiť, že genkei kokyunage súvisí s tajnou časťou nepostrehnuteľnej techniky (ura-no-waza) tenchinage. Ak je pravda, že genkei kokyunage je tajnou technikou aikido a že ju preto nepomenovávam, urobil by som chybu, že som napísal tento článok. Ale v našom modernom svete považujem za nezmysel tajiť techniku ako za starých čias alebo ju skrývať opisným názvom. Zhrnuté a podčiarknuté: každá technika aikido obsahuje tajnú, konečnú techniku. A my všetci, ktorí praktizujeme aikidó, vieme zo skúsenosti, že aikidó nemožno odkukať. Už mnohokrát som vysvetľoval, že nie je možné hovoriť o technikách aikido bez toho, aby sa genkei kokyunage nazývalo svojim vlastným menom a bez toho, aby sa mu neprisudzoval rovnaký význam ako tenchinage. Tiež som vyhlásil, že možno urobiť veľké pokroky v aikido a zvýšiť jeho úroveň, ak obrátime svoju pozornosť ku genkei kokyunage a ak ju budeme zdokonaľovať jej praktizovaním. Teraz snáď chápete dôvod, prečo vám pri každej stáži aikido predvádzam genkei kokyunage. Pri ďalšej príležitosti by som rád vysvetlil, že rámcová štruktúra techník aikido dostane svoj správny tvar, až bude pomenované genkei kokyunage. A nakoniec by som rád predložil k diskusii názor, že genkei kokyunage a tenchinage sú techniky, ktoré sú živnou pôdou štyroch veľkých techník aikido (ikkyo, kotegaeshi, iriminage a shihonage). Prosím vás, aby ste o tom uvažovali.

Zurich dňa 15.1.1993

Nemecká revue AIKIDO č. 1/ 1993

Ivan Hartmann