Tada Hiroshi
9. Dan Aikikai, Shihan
Rozhovor: Budo telo - časť 7
﹀
Aikido Shihan Hiroshi Tada: Budo telo, časť 7.
Tada: Aikido bude sústredené okolo Moriteru Ueshibu, Hombu Dojo-cho a jeho Aikikai Foundation (Aikikai nadácia) a bude chránené mladými shihanmi. Avšak títo mladí shihani sa musia dôkladne venovať a trénovať vo výskume ducha, najmä vo vzťahu medzi metódami mentálnej koncentrácie a fyzickou technikou.
Uchida: Povedali by ste, že za súčasného status quo nemožno vychovať vynikajúcich budoka?
Tada: Nie, to úplne nehovorím. Myslím si však, že určitá atmosféra zmizne. Hlavne je potrebné premýšľať o tom, čo bolo odovzdané. Jednoducho povedané, ide o to, dostať sa do tranzu. Musíte to myslieť vážne, že chcete vložiť celé svoje srdce do techniky a vstúpiť do tranzu. Aby ste to dosiahli, musíte byť vysoko zručný a mať neotrasiteľné presvedčenie.
Uchida: To je veľmi zaujímavé. Je pre tých, ktorí majú presvedčenie, jednoduchšie vstúpiť do tranzu?
Tada: Keď hovorím o presvedčení, nemyslím tým niečo, nad čím premýšľam hlavou. Musíte mať pocit fúzie aikido s Vaším spôsobom života… pre pozorovateľov zvonku to musí vyzerať takmer, akoby Vás posadol démon.
Uchida: Na inú tému; hoci často hovoríte o vydaní knihy, zdá sa, že nikdy nevyjde (smiech) — čo sa s tým deje?
Tada: Tento rok je 30. výročie Aikikai d’Italia, potom…
Uchida: Bude napísaná v japončine?
Tada: Daniela hovorí, že by ju chcela preložiť do taliančiny a je veľa plánov preložiť ju aj do iných jazykov, ako sú angličtina, francúzština a nemčina.
Uchida: Keď bude japonská verzia dokončená, boli by sme vďační, keby si ju mohli prečítať aj študenti Tada Juku.
Tada: Áno, rozumiem.
Uchida: Musíte niečo vydať. Je mnoho Vašich študentov a študentov Vašich študentov, ktorí nemajú často príležitosť hovoriť s Vami priamo.
Tada: Zhrnieme to tu? (smiech)
V každom prípade, moje hlavné témy sú rozhovory z detstva s mojím otcom; Ueshiba sensei a aikido tréning; učenie Tempu Nakamura sensei-a; Ichikukai dojo; pôst; moje zážitky v Taliansku; potom moje manželstvo s Kumi (huslistkou z Tokijskej univerzity výtvarných umení) a problémy života umelca so záväzkami k jeho dlhoročným presvedčeniam; narodenie môjho syna Takemaru a časté cesty, ktoré sme my traja podnikali do Európy… to je už dosť na šesť alebo sedem kníh.
Uchida: V minulosti ste často spomínali svoje skúsenosti s pôstom. Je to až taký dôležitý pilier Vašich skúseností?
Tada: Je veľa vecí, ktoré by som bez pôstu nikdy nemohol zažiť.

Hiroshi Tada sensei.

Prejav Moriteru Ueshiba doshu na oslavách aikido v r. 2011, 50. výročie O’ Sensei -ovej návštevy na Havaji. Japonské kultúrne centrum na Havaji, Manoa veľká tančiareň, Honolulu – tlmočník Christopher Li.

Hiroshi a Kumi Tada, ich svadobná ceremónia v r. 1970.

Yukikazu Sakurazawa (George Ohsawa), zakladateľ makrobiotiky.
Uchida: Aké druhy skúseností?
Tada: Predtým som už myslím povedal, že duch má priamy vplyv na telo. Keď držíte pôst dlhšie ako dva týždne, tráviaci systém sa vypne. Potom pochopíte, že keď čo i len pomyslíte na jedlo, váš tráviaci systém sa okamžite znova prebudí. Mohli by ste si myslieť, že to spúšťajú vyprodukované sliny. Nie je to tak. Pochopíte, že je to preto, že citlivosť Vášho nervového systému je taká, že stav Vašej mysle sa okamžite odráža vo Vašom tele.
Uchida: Prečo ste vôbec začali s pôstom?
Tada: Bolo to približne v čase, keď som získal Sho-Dan (1. Dan; pozn. prekl.). Sho-Dan som získal v júli toho roku, keď som s tým začal.
Uchida: Začali ste v marci a Sho-Dan ste získali v júli? To je naozaj rýchle! (smiech)
Tada: To preto, že sme cvičili od rána do večera. V tom čase sa každú prvú nedeľu v mesiaci konala v Ueshiba dojo okrúhla diskusia.
Bolo tam veľa ľudí, ktorí boli v spoločnosti známi medzi dojo sempai, ale prichádzali aj ďalšie významné osobnosti, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Boli tam ukážky a výstavy mečov hodných považovania za národné poklady. Na jedno z týchto mesačných stretnutí prišiel aj Yukikazu Sakurazawa (桜沢如一) — viete, kto to je?
Uchida: Áno, viem.
Tada: Prišiel a hovoril o “Muso Genri” (Poznámka: 無双原理 / princíp rovnováhy In a Yo v strave). Neskôr sa na jednom zo stretnutí Sakurazawa sensei-a diskutovalo o aikido tréningu a keďže miesto sensei-ovho seminára bolo v Hiyoshi, na linke Toyoko, blízko môjho domu v Jiyugaoka, povedali mi, aby som sa tréningu zúčastnil, čo som aj mnohokrát urobil. V tom čase tam bol niekto menom Ava Nakamura, z nejakého dôvodu všetci používali európske mená.
Uchida: Áno, rovnako ako George Ohsawa, však?
Tada: Nakamura-san sa 30 dní postil v Tateyama. V Tateyama boli ľudia ako pustovníci, s ktorými sa postili. Hovorilo sa, že keď ste držali pôst viac ako 20 dní, ráno ste už vedeli, čo sa v ten deň stane. Hovorilo sa dokonca, že ste mohli pochopiť všetko, na čo niekto myslel.
Vtedy som sa po prvýkrát začal zaujímať o pôst. Bol som vtedy ešte študent, takže som išiel do Ueno národnej knižnice a požičal som si všetky ich knihy o pôste, aby som do nich nahliadol. Boli tam niektoré zaujímavé knihy. V knihe “Rekonštrukcia mysle a tela” od Kaoru Umeda („Reconstruction of Mind and Body”) (心身改造) a v knihe s názvom “Spirituálne postenie a liečenie” („Spiritual Fasting and Healing”)(霊的断食療法) bol príbeh o žene z konca obdobia Meiji, ktorá sa postila 110 dní.
Uchida: A nezomrela? Zaujímalo by ma, či necvičila tak prísne, až zomrela. (Poznámka: 即身仏 / asketický tréning až po smrť a mumifikáciu)?
Tada: Bola to učiteľka menom Suzue Yamane (山根寿々恵), ktorá absolvovala Tokyo Joushi Koushi (東京女高師), dnes známe ako Ochanomizu univerzita (お茶の水女子大). Mala nejaké trápenie a vstúpila do pôstnej siene v Narita-san, kde každý deň praktizovala Gyousui (Poznámka: 水行 / inými slovami Misogi) a údajne robila Ohyakudo-mawari (Poznámka: お百度回り / „Sto okruhov“). Pod Ohyakudo mám na mysli beh okolo hlavnej siene. Predpokladá sa, že je to približne 10 kilometrov. Občas sa hovorí, že to urobila 5 krát, teda spolu 500 okruhov. To je 50 kilometrov. A to počas pôstu. Keď niekto drží pôst tak dlho, môže sa stať, že si občas vezme trochu jedla, ale aj tak sa hovorí, že nevyzerala, akoby držala pôst 110 dní.
Uchida: Čo sa s ňou stalo potom? Dosiahla oslobodenie?
Tada: Našla v tom asketickom tréningu inšpiráciu a stala sa známou vedmou. (Poznámka: doslova „nesmrteľná bytosť“, 仙人). V tom čase o nej písali mnohé noviny.
Uchida: Ako dlho ste sa postili Vy?
Tada: Najprv som sa postil týždeň v penzióne. O mesiac neskôr som sa postil tri týždne v chráme Rinzai Zen Houshuujina v Kobotoketouge (小仏峠). Potom som sa ešte dvakrát postil doma.
Uchida: Počas tých období ste žili normálnym životom?
Tada: Keď sa postíte do jedného týždňa, môžete žiť normálne. Pri trojtýždňovom pôste je to trochu náročnejšie.

Sanroudo (参篭堂), pôstna hala v Narita-san chráme Shinshouji.
Uchida: Aké to bolo počas týždenných pôstov?
Tada: Prvýkrát to bol skôr neúspech. Môj otec povedal: „Počul som, že sa postíš, to je dosť náročné. Daj si pauzu.“ Tak som polovicu času prespal. Keď spíte, prestanete sa hýbať. Keď ľudia držia hladovky, musia polovicu času prespať. Keď to však urobíte, prestanete sa hýbať. Nie, nie, to keď urobíte, je to naozaj nebezpečné. Nie, nie, to by ste nemali robiť. Mali by ste si to užívať. Môj otec, keď bol na strednej škole, si myslel, že sa chce stať prírodovedcom, a bol to človek, ktorý vedel všeličo, ale o pôste nevedel vôbec nič.
Keď som prvýkrát uvažoval o pôste, rozmýšľal som, že to skúsim v Shinshouji (新勝寺) v Narita. Pôstna sieň v Narita Fudou (Poznámka: 成田不動 — populárny názov pre Shinshouji) je známa už od dávnych čias; chodili tam mnohé známe osobnosti, ako Sadanobu Matsudaira (松平定信) a Hakuseki Arai (新井白石). Ale hoci som cestoval do Narita linkou Keisei, vôbec som nevedel, kde čo je. Všade som videl len obchody so sladkým fazuľovým želé (smiech). Netušil som, kde je tá sieň, kde je čokoľvek, tak som sa napokon vrátil domov. Potom som sa počas jarných prázdnin postil týždeň v penzióne. Necítil som sa však veľmi dobre, takže som to skúsil znova.
Nepamätám si, ako som sa dozvedel o Kobotoketouge, musel som o tom čítať v nejakej knihe. Bol tam postarší mních. Každé ráno som ho nasledoval a recitoval spisy Hakuin-a Zenji o zazene. Potom som mal voľno, takže som čítal knihy od Tempu sensei-a…
Tempu sensei vydal knihy “Shin Jinsei no Tankyu” (真人生の探求) a “Kenshinshou” (研心抄) v 25. roku éry Showa (1950), práve v čase, keď som začínal. Od éry Taisho už nepublikoval žiadnu knihu. Hovorilo sa, že učenie musí byť prenášané priamo, od srdca k srdcu, že z knihy sa toho veľa naučiť nedá. Neskôr sa mojou dennou rutinou stalo cvičenie kokyu-ho pod vodopádom a prechádzky lesom. Po troch až štyroch dňoch začína potreba niečo zjesť miznúť. Pretože som sa pevne rozhodol nič nejesť. Je to niečo iné, ako chcieť jesť, no nemať čo. Počas celého trojtýždňového pôstu, pre ktorý som sa rozhodol, som nepociťoval hlad. Na desiaty deň pôstu som vystúpil na vrchol Kobotoketouge. Hory a lode plávajúce na jazere Sagami boli nádherné. Zbehol som z hory dole. Srdce mi išlo roztrhnúť.
Po mojom trojtýždňovom pôste som tri dni oddychoval a postupne som začal jesť trochu ryžovej kaše, a potom som sa vrátil domov. V tom čase neexistoval autobus z Kobotoketouge na stanicu Asagawa (dnes Takao / 高尾), takže som si nasadil ruksak na chrbát a späť som bežal.
Obdobie po skončení pôstu je veľmi dôležité. Po pôste je žalúdok zmenšený a človek nemá veľký apetít. Avšak po piatich až šiestich dňoch sa chuť do jedla vráti s neuveriteľnou silou. Mních ma varoval, že ak vtedy zjem príliš veľa, mohlo by to ohroziť môj život. Približne štyri až päť dní po návrate domov som zažil neskutočný hlad. Bol som taký hladný, že som s tým nemohol nič urobiť. Pretože telo prechádza akýmsi prerodom, znovuzrodením. Mnoho ľudí sa v tomto bode preje a ublíži si. Niektorí, čo zjedli celý melón, potom zomreli.
Uchida: Môžete zomrieť po zjedení melóna?
Tada: Bunky v tele chcú silu na regeneráciu, ale tráviaci systém ešte nefunguje naplno. Keď do neho náhle vložíte veľké množstvo jedla… Z tohto dôvodu je tiež nebezpečné, keď utečenci zrazu zjedia veľké množstvo potravy.
Uchida: Takže keď je tráviaci systém vypnutý, nepociťujete hlad?
Tada: Až do približne troch týždňov nepociťujete nič. Keď však hladujete extrémne dlhý čas a priblížite sa k smrti, objavia sa vraj určité varovné signály… Mimochodom, jedným z mojich dôvodov pre pôst bolo naučiť sa zachovať pokoj v situáciách, ako sú vojnové časy alebo nedostatok jedla, aby som sa pripravil na nečakané situácie (smiech).
Uchida: Čo sa potom stane? Ako sa menia vaše fyzické pocity?
Copyright © Slovenská Aikido Asociácia | Aikikai Slovakia