Tada Hiroshi

Prvú časť si môžete prečítať tu ›

Druhú časť si môžete prečítať tu ›

Tretiu časť si môžete prečítať tu ›

Uchida: Vraveli ste o tradičnom japonskom spôsobe výučby?

Tada: Postavte problémy ducha na prvé miesto a vybudujte telo, hodné tohto ducha. Vždy zaobchádzajte s telom a mysľou ako s jedným celkom – toto je metóda praktizovania východnej filozofie.

Za jednu z charakteristík japonskej kultúry by bolo možné považovať „kultúru kata (formy)“.

Keď hovoríme o kata, existuje veľa rôznych typov kata. Ak má kata jednoducho svoju formu, niektorí ľudia to považujú len za postupnosť krokov.

Čo je teda kata?

“Kata rodí umenie, vštepuje princípy mysle a tela a predstavuje najefektívnejšiu metódu cvičenia na využitie týchto princípov.”

Preto sa v kata vytvára a zdokonaľuje základná jednota mysle a tela a k tomu poskytuje neobmedzené aplikácie, voľné variácie a transcendentné formy.

Pravé budo, metóda trénovania umenia, je nepretržitý tok ako voda rieky tečúcej z hôr do mora. Napríklad existuje tréningová metóda s názvom „randori“ (cvičenie vo voľnom štýle; pozn. prekladateľa), to je tiež v podstate jeden typ kata. Oddeliť to od kata je veľmi veľká chyba. Navyše je randori metóda, pomocou ktorej sa môžu otestovať i tí, ktorí trénovali a stali sa zdatnými. Čo sa testovania týka, nejde o to, či je vaša technika účinná alebo nie. Je to test, či bude vaša myseľ zajatá alebo nie. Pokiaľ ide o zajatie, v budo hovoríme „Zastaviť sa, zostať, spočinúť, dosiahnuť, stať sa aiki“ (止まる、留る、住する、著する、合気となる).

Mimochodom, takéto tréningové metódy sú niečo, čo sa musí celý život dôkladne študovať; nie je ľahké ich zvládnuť a úplné vedomosti a skúsenosti musí odovzdať inštruktor. Za normálnych okolností je však tých, ktorí sú nadšení pre tento druh vecí málo a zdá sa, že väčšina ľudí chce niečo, čo sa dá robiť jednoduchšie, s jasne viditeľnými výsledkami.

Toto nie je len problém súčasnej doby, v minulosti to bolo rovnaké a existuje veľa písomných diel z éry Tokugawa s rovnakým typom varovaní.

Pri odovzdávaní kata je tiež bežné, že mnohé zo skutočných zámerov chápe iba osoba, ktorá ich vytvorila. Počas generácií prenosu veľká časť významu stratí na pochopení a existujú prípady, v ktorých sa časom zmenili nielen význam, ale aj samotná kata.

Bujutsu je vo svojej podstate hranicou medzi životom a smrťou a je to mimoriadne pragmatická vec. Jednou z charakteristík tradičných tréningových metód japonského budo je vzdať sa všetkých myšlienok na súťaže, na silu a slabosť a vštepiť si princípy mysle a tela, ktoré môžu priniesť techniku. Ak sa na to nepozeráte jasne, myslím, že by sa dalo povedať: „Toto sa nedá použiť, pretože je to kata. Musíme byť schopní sa navzájom skúšať a slobodne bojovať proti sebe“ a buď nedokážu pochopiť hlbšiu podstatu alebo sa ju ani nepokúšajú vidieť. Vplyv stavu mysle na telo je väčší, ako si predstavujete. Napríklad, aj keď bola vaša myseľ a telo doteraz biele, ak vaša myseľ sčervenie, v okamihu sa začervená i vaše telo.

Bežne, aj keď sa pozeráte, neporozumiete úplne, ale tréningu aikido môžete porozumieť hneď. Džudo, kendo, či karate môžu byť ťažšie na pochopenie. V karate je súper ďaleko, v džude už je chytený, v kendo nosíte brnenie a požívate techniky s bambusovým mečom. V aikido majú obaja partneri prázdne ruky a v jednom momente nadviažete kontakt s telom súpera. Keď sa váš duševný stav zmení, pochopíte to, pretože dôjde k okamžitej zmene pohybu. A aj keď si nevšimnete, kedy vaša myseľ padne do zajatia taktiky protivníka, atmosféra konfliktu sa jasne prejaví. Dôjde predovšetkým ku zmene rytmu.

Musíte sa však naučiť počúvať svoje pocity, je to niečo, čo sa nedá uchopiť intelektuálnym úsilím. Keď čítam knihy Tempu sensei-a, cítim, že to, čo v nich čítam ja alebo iní jeho priami žiaci, je niečo iné, než čo v nich čítajú ostatní ľudia. Dokonca aj dnes, keď čítam sensei-ove diela, mám pocit, akoby som sedel priamo pred ním. Mám pocit, akoby som to všetko vsakoval, ako vodu vyliatu do púšte. Nečítam to kriticky. „Tomu rozumiem. Toto je zaujímavé.“ – takto to nečítam. Študenti sa často pýtajú: „Je to skutočné? Čo si o tom myslíš?“ Čítajú a porovnávajú. Keď to čítajú, rozširujú si vedomosti. Niekedy si však myslím, že je ťažké mať priamy vplyv na ducha.

Uchida: Musíte sa teda rozhodnúť, že budete inštruktorovi plne dôverovať?

Tada: Keď to urobíte, bude to tak, ako povedal Morihei Ueshiba sensei: „Aikido nie je náboženstvo, zároveň však ním je“. Viera nie je niečo, čo sa dá pochopiť slovami, nedá sa vysvetliť. Rovnako to bolo aj s Tempu sensei-om.

Uchida: Tomu dobre rozumiem. Bolo napísaných veľa skvelých vecí. Je to presne tak, ten pocit. Je to ako pocit, keď „vám šupiny padajú z očí“. Keď to však počujete ako skutočný hlas svojho skutočného učiteľa, je to úplne iné, však?

Tada: No, myslím, že to závisí od človeka. Ueshiba sensei veril v Omoto-kyo, ale možno by bolo ešte lepšie povedať, že sa absolútne uchýlil k duchovnému učiteľovi (Seishi / 聖師) Onisaburo Deguchi (出口王仁三郎聖師).

Uchida: Predtým ste spomenuli anekdotu o Tempu Nakamura sensei-ovi, niečo o meči, ktorý rozrezal líce…

Tada: Ten, kto to urobil, nebol sensei, myslím, že to bol niekto iný. Otočil čepeľ meča nahor a postavil sa na ňu alebo si ľahol na lôžko z ihiel – niečo také. Avšak, v závislosti od okolností to nie je niečo, čo dokáže hocikto.

Uchida: Mal Tempu sensei nadprirodzené schopnosti?

Tada: Sensei disponoval značnou dávkou takých schopností. To, čo sa dnes nazýva „telepatický knockout“ a mnohé ďalšie…

Uchida: A čo sympózium o ki?

Tada: Ach, konalo sa to na Tsukuba univerzite. V tom čase to organizoval pán Hiroyuki Aoki, takže sa to stalo celkom horúcou témou. Tempu sensei sa toho niekoľko krát zúčastnil.

Uchida: Aplikovali ste niekedy tieto techniky na sebe?

Tada: Áno.

Uchida: Aké to bolo? Bolo vaše brucho teplé?

Tada: Áno. Ťažko sa to vysvetľuje. A čo sa ostatného týka, rozhodol som sa pre ukemi, za všetko, čo na mne Tempu sensei vykonával.

Uchida: Ukemi? Aplikovali na Vás fyzické techniky?

Tada: Nie, skôr než o fyzické techniky, išlo o rôzne experimenty so silou mysle. Učenie Tempu sensei-a bolo mimoriadne prepracované.

Uchida: Bol on sám charizmatickou osobnosťou?

Tada: Niektorí ľudia sa ho báli.

Uchida: Koľko členov bolo, keď ste začínali? Bolo ich niekoľko stoviek?

Tada: Môže to tak byť, ak započítate všetkých, ktorí sa stali členmi od samotného založenia. V tom čase sa na každomesačných seminároch, ktoré sa konali v Gekkoden Hall v Gokokuji, zúčastňovalo 4 až 50 ľudí. Na špeciálne letné semináre však prichádzalo až 400 účastníkov z celého Japonska.

Uchida: Súbežne so svojím aikido tréningom ste tiež viedli paralelný život. Ako ste zvládali tieto dva spôsoby fungovania mysle a tela?

Tada: Aikido som pochopil prostredníctvom prednášok a tréningov Tempu sensei-a. Je to preto, že v jadre rozprávania Ueshiba sensei-a bolo vždy učenie o božstvách.

Uchida:  Áno, chápem. Keď sledujem videá, vôbec nerozumiem tomu, čo hovorí.

Tada: To nie je o tom. Existujú aj veci, ktoré sú veľmi jednoduché na pochopenie. Tie však neboli zaznamenané. Po tréningu sme sensei-ovi masírovali ramená a chrbát a pri tom sme ho počúvali, ako rozpráva o rôznych témach. Bolo to veľmi jasné a pochopiteľné. Keď sme po bežnom tréningu zostali ešte na extra tréning, sensei často prišiel a učil nás: „Toto sa robí takto.“ To bolo naozaj úžasné.

Uchida:  Ale aj tak nerozumiem prednáškam, ktoré boli zachované…

Tada: Niektoré prednášky boli naozaj ťažké na pochopenie, ale bola to jedinečná atmosféra – či už ste rozumeli alebo nie, aj tak to bolo úžasné.

Uchida: Neboli ste ako Shugyō-sha (修行者) zmätený, keď ste boli medzi týmito dvoma majstrami s takými ohromujúcimi osobnosťami? (Shugyō-sha – je putujúci samurai, praktizujúci hlboký tréning tela a mysle, bez ochrany rodiny alebo školy, aby si vybrúsil svoje schopnosti; pozn. prekl.)

Tada: Príliš som sa nad tým nezamýšľal. Uvažoval som o tom, čo bolo dobré a čo bolo náročné, ale nepovažoval som to za úplne odlišné veci. Myslel som si: „Spôsob vysvetlenia je iný, ale pravdepodobne mi hovoria to isté.“ Neskôr som pochopil, že to bolo správne.

Morihei Ueshiba sensei a Tempu Nakamura sensei vysvetľovali tie isté veci – kokyu-ho, meditáciu a poznanie každodenného života. Len používali odlišné slová. Je to preto, že jeden čerpal zo shinto misogi (šintoistický očistný rituál; pozn. prekladateľa) a druhý z indickej jogy. Ale ako som už povedal, ja osobne som začal skutočne chápať aikido až po tom, čo som sa pridal k skupine Tempu sensei-a. Predovšetkým, ak sa zamyslíte nad dôvodmi, ktoré stáli za rozvojom japonského budo, myslím, že tomu dobre porozumiete. Ktorá osoba mala najväčší vplyv na japonskú kultúru?

Uchida: Myslíte jednotlivca?

Tada: Vrátane nielen žiakov tej osoby, ale aj žiakov ich žiakov.

Uchida: ……..?

‹ predošlý | ďalší ›