Tada Hiroshi

Prvú časť si môžete prečítať tu ›

Druhú časť si môžete prečítať tu ›

Tretiu časť si môžete prečítať tu ›

Štvrtú časť si môžete prečítať tu ›

Piatu časť si môžete prečítať tu ›

Šiestu časť si môžete prečítať tu ›

Siedmu časť si môžete prečítať tu ›

Tada: V tom čase som vážil v priemere okolo 70 kilogramov. Na konci domáceho pôstu som vážil približne 63 kilogramov, ale potom som schudol ešte asi ďalších 10 kilov.

Uchida: Už tak ste dosť štíhly — ak ešte viac schudnete, nestrácate svalovú hmotu?

Tada: Celkovo som sa stal štíhlejším, no aj tak som bez problémov zvládal prechod cez horské priesmyky.

Uchida: Aké zmeny ste zažili?

Tada: Po týždni strávenom doma som začal ráno pravidelne behávať. O 6. hodine ráno som vybehol zo svojho domu v Jiyugaoka po ulici Meguro, cez Kaminoge k Tamagawa. Od starej oblasti so skleníkmi som prebehol cez Denenchofu a vrátil sa domov, presne 15 kilometrov.

Jedno ráno som si všimol, že všetko okolo mňa žiarilo. Od veľkých stromov po trávu, všetko. Moje telo sa cez to všetko prirodzene posúvalo dopredu. Nohy sa mi pohybovali automaticky a mal som pocit, akoby som letel vesmírom. Dokonca aj moje telo v tom čase — pokožka na mojej tvári bola hladká ako u bábätka. Nielen na mojej pokožke, ale na celom tele som pociťoval čistotu. Časom sa však vrátil späť tam, kde som aj začal (smiech).

V máji roku 26 éry Shōwa (1951) som išiel do Houshuuji (宝珠寺). Vzal som si kvôli tomu voľno zo školy. Myslel som si, že je to niečo ako jarné prázdniny (smiech).

Uchida: Je v poriadku vynechať školu kvôli pôstu? (smiech) Čo sa týka toho pocitu jasnosti z toho obdobia, ako to ovplyvnilo Váš tréning?

Tada: Keď som dostával inštrukcie od Ueshibu sensei-a, v momente, keď na mňa položil ruku, som mal pocit, akoby sa moja myseľ úplne vyprázdnila. Inými slovami, pochopil som, že môj stav sa akoby stal rovnakým ako stav Ueshibu sensei-a.

Uchida: Aha, myslíte tým, že ste sa zosynchronizovali? Že Váš pocit ja zmizol?

Tada: To muselo byť preto, že sensei bol v stave „Mushin“ (無心) (stave bezmyšlienkovitosti; poz. prekl.).

Uchida: To je neuveriteľné.

Tada: Myslel som, že to tak mohlo byť už predtým. Ale v tej chvíli som mal pocit, že „To je ono!“ Nebol tam žiaden pocit oddelenosti sensei-ovho tela od môjho. Keď som o tom hovoril so svojimi priateľmi, nikto mi neveril – teda, nikto tomu vtedy nerozumel, ale teraz tomu ľudia veria oveľa ľahšie.

Uchida: Keď to robil pán Aoki, merali mozgové vlny a zdá sa, že boli synchronizované, keď ho hodil do diaľky.

Tada: Verím, že existujú správy, že keď Qigong terapeuti liečia, mozgové vlny ich pacientov sa synchronizujú s terapeutom. Súčasná generácia ľudí tomu verí, ale až donedávna sa takýmto príbehom zvyčajne neverilo.

Uchida: Nemáte na ten okamih žiadne spomienky?

Tada: Nie, nie je to tak, že by som nemal spomienky. Skôr, môj stav bol viac transparentný, ostrejší než zvyčajne. Keby to nebolo tak, nebol by som schopný vnímať, že môj stav sa stal rovnakým ako O’sensei-ov. Myslím, že koncept “prenosu zo srdca-k-srdcu” (以心伝心) mohol vzniknúť práve pri tomto type zážitku.

Uchida: Aha, je to teda tak. Prenáša sa to do tela, je to tak?

Tada: Ak nerozumieš ničomu, nebude to žiadny druh tréningu. V momente, keď ťa sensei hodil, bolo tam obzvlášť výrazné kokyu. A pretože sa to dá získať priamo, bolo nesmierne dôležité uchopiť sensei-ovu ruku a nechať sa ním viesť.

Bolo mi tiež povedané, aby som spolupracoval s Tempu sensei-om. Používal ma na veľa vecí. V tom prípade som mal rovnaký pocit. Sensei experimentoval so zmenami rôznych konceptov a jeho telo sa v okamihu zmenilo — mohli ste to naozaj jasne cítiť.

Po tomto som sa ešte dvakrát postil. Keď som sa v roku 45 éry Showa (1970) vrátil z Európy, postil som sa tri týždne doma. Mal som pocit, akoby som sa očisťoval od špiny, ktorá sa na môjho ducha nalepila v Európe. Pocit, ktorý som získal počas tohto pôstu, sa stal dôležitou súčasťou môjho tréningu aikido. Súvisí to s kontrolou vnemov z piatich zmyslov.

Nech robíte čokoľvek, vždy existujú určité „vnútorné triky“, nie je to tak? V dôležitých chvíľach tieto veci vyplávajú na povrch. V budo sa zvyčajne hovorí, že pri ich použití  musíte mať múdrosť. Avšak toto je odlišné od toho, čo sa bežne nazýva múdrosťou. Ideálom pre telo je, aby sa pohybovalo automaticky, aby sa v každom okamihu prirodzene objavil ten najlepší postup.

V japonskom budo je pochopiteľne veľmi dôležité stať sa tým, čo robíte, podobne ako v príbehu „Tajomná technika mačky“. Morihei Ueshiba sensei povedal: „Keď sa pohybujem, technika sa objaví.“ Spôsob tréningu by mal byť navrhnutý tak, aby sa tento princíp vštepil do tela prirodzene. Napríklad v Kihon tréningu (základné techniky; pozn. prekl.) pre aikido ushiro techniky sa často hovorí, aby cvičenec položil ruky na zem. Cieľom však nie je potiahnuť partnera a vyviesť ho z rovnováhy, ale pokladáte ich tam preto, aby ste sa znížili a to prirodzene vychýli vášho partnera. Takýmto aranžmá si telo zapamätá pocit z prevedenia techniky prirodzeným spôsobom. Pri vykonávaní techniky je dôležité nebojovať s partnerom. Toto je cieľom Kata tréningu. Na základe vlastných limitov  opakovať pohyby stokrát, tisíckrát, desaťtisíckrát, až kým sa telo nezačne hýbať automaticky. V tomto stave sa myseľ dostáva do Dharana (sústredenie) a Dhyana (zjednotenie), čo by sa na západe nazýva meditáciou a v Japonsku zenom (i keď my to nazývame Anjo Daza (pokojný sed). Päť zmyslov je v tomto stave aktivovaných na maximum, no nie sú rušené vnemami. Keď dosiahnete tento stav a pohyb začne prichádzať prirodzene, vtedy vzniká Waza (technika).

Myslím si, že uchopenie tohto princípu hneď na začiatku je najväčšou výhodou pôstu. Ďalšou výhodou, ktorú som už spomenul, je to, že aj keď nemáte jedlo, vaše myšlienky zostanú jasné. Toto sa mi naozaj stalo! V počiatkoch aikido v Taliansku neboli žiadni študenti, takže istý čas som jedol iba jeden krajec chleba denne, no vôbec to nebol problém (smiech).

Uchida: Podrobil sa pôstu aj niektorý z Vašich súčasných žiakov?

Tada: Keď Kenji Hayashi (林賢二), ktorý teraz cvičí v Nemecku, trénoval v Gessouji, absolvoval niekoľkokrát jednotýždňové pôsty. Pokračoval pritom v aikido tréningu ako zvyčajne. Yoshinobu Irie (入江嘉信) sa tiež občas postí. Nikomu však neodporúčam, aby sa do toho nútil.  Aj keď si myslím, že je to pre moje telo dobré. Pretože ak si nedáte pozor, môže to byť nebezpečné. Mali by ste mať dobrého inštruktora a tiché dojo, kde to môžete robiť. Myslím si, že miesto v horách je lepšie ako miesto pri oceáne. To preto, že keď to robíte doma, vaša rodina jedáva. Osobne nemám problém, keď niekto predo mnou je, ale moja rodina sa počas jedla cíti nepríjemne… Najdôležitejšie je nevzdať sa v polovici, ak ste sa už rozhodli, na koľko dní sa budete postiť. Keď to vzdáte, nesiete v sebe nesmierny pocit zlyhania a to pre vás nie je dobré.

Uchida: Začali ste s tým po stretnutí s Ava Nakamura u Yukikazu Sakurazawa (桜沢如一). Ona sa postila tridsať dní v Tateyama, stretla mudrca a sama sa ním potom stala. V ten deň pochopila všetko, čo sa malo počas dňa stať, aj to, na čo ľudia mysleli…

Tada: Áno, áno, to je pravda. Pomyslel som si: „Chcel by som byť taký istý.“ (smiech)

Uchida: Naozaj máte rád takéto veci, však? (smiech)

Tada: V každom prípade, môj otec hovorieval: „Hiroshi vždy uverí všetkému, čo mu kto povie.“ (výbuch smiechu)

Uchida: Keď vám bratia Yokoyama povedali, že Vám chcú niečo zaujímavé ukázať…

Tada: Keď mi povedali: „Je tam takýto učiteľ,“ hneď som tam išiel. Išiel som rovno do Ichikukai dojo.

Uchida: Bez váhania. Dá sa povedať, že to znamená, že máte veľmi dobré inštinkty? Keď robíte rozhodnutia. Pretože ste išli rovno bez váhania k Morihei Ueshiba sensei-ovi a Tempu Nakamura sensei-ovi. Išli ste priamo tam. A ešte predtým k Gichin Funakoshi sensei-ovi. V každom prípade, bez zbytočných krokov alebo odbočiek… Neznamená to, že Vaše inštinkty sú naozaj veľmi dobré?

Tada: Bol som za tieto veci veľmi vďačný.

Avšak, nejde o to, že by som mal dobré inštinkty. V každom prípade, ak sa vždy usilujete trénovať s plným nasadením a nosíte toto prianie hlboko vo svojom srdci (niekedy si to uvedomíte až neskôr, keď sa váš duch prejaví navonok), je úplne prirodzené, že dosiahnete svoj cieľ a vaše zmysly sa vyostria. Keď to robíte, je to, akoby sa pred vašimi očami objavila niť, ktorá vás spája s ľuďmi a vecami nevyhnutnými pre vaše ciele. Inými slovami, keď urobíte všetko, čo je v ľudských silách, odhalí sa pred vami jemne žiariaca cesta, s novým svetom za ňou… Je to niečo také. Nechajte takéto veci bohom, možno toto je karma v budhizme.

Uchida: Aj teraz stále neješ mäso, však?

Tada: Nejem mäso. Jem ryby, ktoré sa dajú zjesť celé aj s kosťami, trochu kuracieho mäsa a hnedú ryžu.

Uchida: Ale svojim študentom o tom veľmi nehovoríš, však? O stravovacích obmedzeniach.

Tada: Je dobré jesť veľa zeleniny. Možno keď sa dožijem deväťdesiatky, začnem trochu rozprávať aj o metódach na udržanie zdravia. Nemôžem hovoriť o metódach na udržanie zdravia, kým som sa nedožil značného veku (smiech).

Tempu sensei to mal rovnako. Určite to bolo až po jeho osemdesiatke, keď začal hovoriť o metódach na udržanie zdravia, predtým nikdy nič také nespomínal. Shin-shin Toitsu-ho (metóda zjednotenia mysle a tela) je o využívaní životnej sily. Nikdy mi nebolo povedané, že by to malo niečo spoločné s metódami na udržanie zdravia.

Uchida: Teraz, keď to spomínaš, nikdy nehovoríš: “Aikido je dobré pre tvoje zdravie,” však? Takže metódy na udržanie zdravia až po deväťdesiatke? (smiech) Ešte je to ďaleko, ale teším sa na to. Už uplynuli asi dve hodiny, tak by som rád ukončil tento rozhovor. Sensei, ďakujem, že ste mi dnes venovali toľko času a rozprávali sa so mnou.

Koniec interview

(Tatsuru Uchida neskôr)

Keď sa Katedra medziodborových štúdií rozhodla publikovať prácu “Východné telo – Západné telo” (東洋の身体・西洋の身体), prvá vec, ktorá mi napadla, bol dlhý rozhovor s Hiroshi Tada sensei-om nazvaný  “Budo telo” (武道的身体).

Ako je uvedené v rozhovore, Tada sensei ešte nepublikoval komplexnú knihu o aikido, po ktorej túži mnoho ľudí. Verím, že tento rozhovor s Hiroshi Tada sensei-om, pokračovateľom ideálov a technických metód, ktoré mu odovzdali Morihei Ueshiba a Tempu Nakamura, je vzácnym zdrojom nielen pre jeho študentov, ale aj pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o budo z akademického hľadiska.

Rozhovor sa uskutočnil v dojo Gessouji (月窓寺道場) v Kichijoji, Musashino-shi a prepis pôvodného nahraného rozhovoru bol schválený Tada sensei-om. Ďalej boli malé chyby v menách alebo faktoch, ktoré sa v rozhovore objavili, opravené samotným sensei-om. Z tohto dôvodu, aj keď ide o rozhovor, čo sa týka presnosti údajov, kvalita je rovnaká, akoby to sensei napísal sám.

Sensei občas hovoril pomerne rýchlo a niektoré časti nahrávky nebolo možné úplne rozpoznať, takže sensei vymazal dve alebo tri sekcie, pričom povedal: „Bežný človek by tento rozhovor nepochopil.“ Očividne to neznižuje hodnotu vypovedaného. Ďalej niektorí študenti môžu mať dojem, že sensei-ov spôsob reči je príliš korektný, v skutočnosti však sensei mierne zmenil niektoré svoje vlastné vyjadrenia.

Nie je spôsob, ako by som mohol dostatočne poďakovať Tada sensei-ovi za jeho podrobné opravy, ako aj za jeho spoluprácu počas tohto dlhého rozhovoru. Spolu s mojou najhlbšou vďakou by som chcel tento veľký dlh splatiť svojimi vlastnými snahami o šírenie aikido v budúcnosti.

Tento rozhovor sa objavil v publikácii „Východné telo – Západné telo“ (Toyou no Shintai – Seiyou no Shintai / 東洋の身体・西洋の身体), spoločnej práci z roku 1994 vydanej Katedrou interkulturálnych štúdií univerzity Kobe (神戸女学院大学総合文化学科) – editovali Naoyuki Murakami (村上直之), Mitsuru Watanabe (渡部充) a Tatsuru Uchida (内田樹) – publikovaný v apríli 1995.

‹ predošlý | ďalší ›